Slovo triviálny pochádza z latinského slova trivium, teda trojcestie: na križovatke troch ciest sa bežne stretávali ľudia a to, čo sa na tak frekventovanom mieste nachádza, je predsa všeobecne známe. Aby to ale nebolo tak jednoduché, do príbehu vstupujú aj stredoveké slobodné umenia.
Slovo triviálny pochádza z latinského trivialis, ktoré je odvodené od (tiež latinského) slova trivium, teda trojcestie (tri– znamená tri a –via znamená cesta). Slovo trivium označovalo rázcestie, miesto, kde sa stretávajú tri cesty. No a trivialis podľa toho označovalo to, čo sa nachádza na frekventovanej križovatke, kde sa stretáva mnoho ľudí, teda je to všeobecne známe. Z toho sa vyvinulo aj anglické slovo „trivia“, teda viac-menej nedôležité zaujímavosti.
Príbeh vývinu trojcestia na dnešné triviálnosti by však neúplný, ak by sme nespomenuli stredoveké slobodné umenia. V piatom storočí žil totiž chlapík meno Martianus Minneus Felix Capella, ktorý napísal menšiu encyklopédiu základných znalostí siedmich slobodných umení De nuptiis Philologiae et Mercurii, teda geometrie, aritmetiky, astronómie a hudby (ktoré neskôr tvorili obsah kvadrívia) a gramatiky, dialektiky a rétoriky (neskoršieho trívia).
Na základe jeho diela sa v stredoveku vytvoril v učení západného sveta súhrn antických znalostí či predmetov, ktoré tvorili všeobecné vzdelanie, teda sedem slobodných umení, latinsky septem artes liberales [jazyková odbočka: artes neznamenalo umenia v dnešnom zmysle slova, ale vedu či odbor; tieto „umenia“ boli slobodné, teda liberales, pretože sa v nich mali vzdelávať slobodní muži, homo liber, na rozdiel od remesiel].
Spomínané kvadrívium, doslova štvorcestie, sa považovalo za vyššie vzdelanie v predmetoch spojených s číslami (kam patrila aj hudba, pretože sa zaoberala proporciami medzi veľkosťami a harmonickým, číselným usporiadaním sveta), a absolvent dostal titul magister artum liberalium, majster slobodných umení. Zvyšné tri predmety tvorili základné trívium: umenia spojené s rečou a slovom a absolvent dostal titul baccalaureus, ovenčený vavrínom.
Keďže trívium bolo nižšie z dvoch stupňov stredovekého vzdelania, postupne začalo znamenať bežné, základné, či jednoduché vedomosti všeobecne (v devätnástom storočí), až informácie, ktoré sú nedôležité alebo náhodné, či drobné zaujímavosti (v zmysle anglické trivia od tridsiatych rokov min. storočia).
