Táto infografika prináša viac než 50 zaujímavostí o rôznych jazykoch: vedeli ste napríklad, že pre filmy, televíziu a knihy vzniklo viac než 200 umelých jazykov? Alebo že svet gastronómie a baletu využíva zväčša francúzske slová? Alebo že angličtina má najviac slov? Alebo že USA nemajú žiadny úradný jazyk (ľudia len predpokladajú, že ním je angličtina), ale Južná Afrika ich má naopak až 11?
Ako si prekladatelia poradili so slovnou foneticko-aliteračnou hračkou „Hodor Hold the Door“ legendárnej scény zo šiestej série Hry o tróny v 21 jazykoch
V angličtine dáva scéna zmysel, ale ako sa to podarilo v iných jazykoch? Jeden internetový používateľ uverejnil niekoľko príkladov, ako bola scéna preložená do iných jazykov (čeština tam nie je, ale po česky to bolo: „Honem, drž vrata… Honem, drž je… Honemdr… Hodor….“) Jedna z najkrajších ukážok prekladateľského orieška poslednej doby. Všetky si môžete pozrieť tu.
O dvoch zaujímavých filmových prekladateľských orieškoch som písala aj tu.
Ak vás aspoň trošku zaujíma etymológia, okrem Stručného etymologického slovníka vyšla ešte jedna zaujímavá publikácia, ktorá poodhaľuje pôvod vyše stovky ustálených slovných spojení.
Nie, nie je to od slova panic. Pôvod mnohých frazeologizmov, teda ustálených slovných spojení, je dobre známy, ale nájdu sa medzi nimi aj zaujímavé príbehy.
Frazeologizmy máme z rôznych zdrojov. Z mytológie (Damoklov meč, jablko sváru), dejín (Hanibalova kliatba), rozprávok (soľ nad zlato), a veľa ich je aj biblických (Babylonská veža, Sodoma a Gomora, zakázané ovocie) a ich pôvod viac či menej poznáme. No ale sú aj také, u ktorých je ich vznik známy už menej a často prinajmenšom zaujímavý.
Ak patríte k tým, ktorí si myslia, že odborné preklady sú značne nenáročné a v mnohých prípadoch na ne stačí terminológia, google translate a možno trocha štylistického poupravovania, mám tu jeden návod na smoothie mixér, ktorý vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu.
O prekladateľskej práci a prekladateľoch koluje (najmä medzi prekladateľmi) množstvo presvedčení, tvrdení a dohadov, ktoré sa niekedy na pravde zakladajú, častejšie ale ani veľmi nie, ako napríklad o zhoršujúcej sa kvalite prekladov či upadajúcom postavení prekladateľov v spoločnosti. A práve rozlíšenie medzi tým, čo sú mýty a čo je naozaj pravda, si vzali na mušku autori tejto knihy.
Keď sa etymológia spojí s mapami, môže z toho vzniknúť fascinujúci historický príbeh. Presne ako v prípade čaju. Slová pre čaj vo väčšine svetových jazykov sú až na pár výnimiek odvodené z dvoch základných koreňov, a to podľa toho, akou cestou sa čaj do konkrétnej krajiny pôvodne dostal.
Archívne fotografie z knihy Jána Roznera Sedem dní do pohrebu
Prezident Andrej Kiska vyznamenal pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky dvadsať osobností z rôznych spoločenských oblastí, vrátane Zory Jesenskej, ktorej udelil Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam „za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti“.
Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.
