Začiatkom roka 2024 mi vychádza v absyntovskej edícii Prekliati reportéri horolezecká klasika Sto pod nulou, orientálny fantasy príbeh Zlodej hviezdneho prachu a ďalšia kingovka, tentoraz klasika: Cujo.
Art Davidson – Sto pod nulou (Absynt)
Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika!
Príbehy dobyvateľov nedobytných pólov a divokých miest našej planéty sú na prvý pohľad prosté. Prišli. Vystúpili na vrchol. Vrátili sa so slávou a poctami. Lenže expedícia je živý organizmus. Prešpikovaný priateľstvom na život a na smrť, nedôverou, zášťou, hnevom i nekonečnou náklonnosťou. A to všetko umocňujú situácie na hrane života. Inak to nebolo ani počas zimného prvovýstupu na slávnu aljašskú horu Denali v roku 1967. Partia ôsmich mužov sa pustila do projektu, ktorý bol od počiatku odsúdený na neúspech. Ako budú vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5000 metrov? Ako sa vysporiadajú so situáciami, keď pocitová teplota klesne na mínus sto stupňov a oni zostanú uväznení v ľadovom masíve?
Nikto pred nimi nezažil najvyššie hrebene Severnej Ameriky v zimnom šere. Nikto nevedel, ako nízko klesnú teploty, alebo aká prenikavá bude zima, keď začne fúkať vietor. A teraz to mali zistiť na vlastnej koži.
Sto pod nulou Arta Davidsona nie je len kniha účastníka expedície, ktorý dôverne spoznal každého z jej členov. Je to aj kniha reportéra, ktorý na všetko pozerá s odstupom času a na miesto expedície sa vracia tiež prostredníctvom denníkov i rozhovorov so svojimi horolezeckými kolegami. A je to aj priamy a úprimný záznam jednej šialenej expedície, ktorú postretlo všetko – od eufórie, cez nenávisť až po smrť.
–
Toľko anotácia, a ja dodávam, že z tohto sa veľmi teším, lebo hoci to nie je môj prvý preklad pre Absynt, je to môj prvý preklad, ktorý vyšiel v edícii Prekliati reportéri, a pre tú som mala od začiatku špeciálnu slabosť. Skvelé je aj to, že na záver napísali o knihe krátke texty Richard Nemec a Michal Sabovčík, ktorí v roku 2022 spoločne vyliezli na vrchol Denali cestou Slovak Direct a podaril sa im tak prvý voľný prelez tejto cesty.
Chelsea Abdullah – Zlodej hviezdneho prachu (Ikar)
Loulie al-Nazari je Polnočná obchodníčka, ktorá hľadá a predáva zakázanú mágiu. Dodržiavaním zákonov sa nikdy netrápila. S pomocou svojho ochrancu, ktorý je mimochodom džin, sa jej však darí unikať pred spravodlivosťou. No keď zachráni život zbabelému princovi, upúta pozornosť jeho mocného otca. Sultán poverí Loulie novou úlohou. Musí preňho nájsť starobylú lampu, ktorá dokáže oživiť vyprahnutú krajinu, v opačnom prípade jej hrozí trest. Loulie vie, že niet cesty späť.
Na nebezpečnej výprave za tajuplným artefaktom ju sprevádza sultánov najstarší syn a jej ochranca džin, ktorý tiež čosi tají. Spoločne čelia útokom nepriateľov a každodenným výzvam. Vo svete, kde sa z príbehu stáva skutočnosť a z ilúzie pravda však Loulie zistí, že nič nie je také, ako sa zdá. Musí sa rozhodnúť, kým sa stane a čo všetko obetuje svojmu cieľu.
–
Toľko anotácia, a ja dodávam, že je to nielen môj prvý prekladateľský výlet do vôd fantasy (a už viem, že nie posledný), ale prvýkrát mám svoj preklad s nádhernou oriezkou.
Stephen King – Cujo (Ikar)
Castle Rock v Maine je na pohľad pokojné mestečko, kde sa životy ľudí nijako nevymykajú priemeru.Raz, nebolo to až tak dávno, však do mestečka zavítal netvor a odvtedy už nič nebolo ako predtým. To, čo striehne v temnej jaskyni, nie je vlkolak, upír, ghúl ani bezmenný tvor zo zakliateho lesa či snežných pustín. Má to však moc zmeniť milého a priateľského bernardína na krvilačnú beštiu, ktorá následne terorizuje obyvateľov mestečka. Výnimkou nie je ani štvorročný Tad Trenton, ktorý s matkou uviazne v pokazenom aute. A na blízku nie je nik, kto by im pomohol.
–
Toľko anotácia, a ja dodávam, že aj tento – môj druhý – preklad Stephena Kinga bol presne taký náročný ako ten prvý. Všetky tie miestne špecifiká, narážky a hovorové výrazy, v ktorých je King taký majster, boli niekedy na zúfanie, ale aké pekné zúfanie to bolo. Priam pamätné.
Už keď som si prečítala prvučičkú vetu „once upon a time, not so long ago, a monster came to the small town of Castle Rock, Maine,“ zaplavila ma vlna nostalgie.
Cujo je úplne klasický King, ten najklasickejší so všetkým, čo k tomu patrí, písal to v tom pamätnom období, keď fičal na kokaíne (a inom), málokto druhý dokáže napísať tristo napínavých a desivých strán o jednom besnom psovi, a keby len o ňom. Tu je presne v tej polohe, v akej ho mám najradšej – nie je to ani tak horor, ako skôr štúdia spoločnosti jedného malého mestečka, v ktorej rozpitvá postavy tak do hĺbky, že keď jedna z nich bojuje o život v nepojazdnom aute v smrteľných horúčavách s malým synom, prežívate to mimoriadne, lebo ju už naozaj veľmi dobre poznáte. A do toho tam zapletie všetko možné, vylúčenie, manželskú osamelosť v štýle Revolutionary Road, detské strachy, násilie na ženách (lebo čo chlap robí s manželkou niekde na zapadnutej farme na konci cesty je jeho vec a nikoho iného). Niekedy je v skrini naozaj príšera, bez ohľadu na to, čo tvrdia rodičia.
