Prečo sa september volá podľa latinského septem – sedem, keď nie je siedmy mesiac v roku?
Na Facebooku sa v jednej jazykovej skupine (Language Nerds) objavila fotka krátkej konverzácie, ktorá sa týkala toho, prečo september, z latinského septem – sedem, nie je siedmy mesiac v roku; podobne ako október (octo – osem), november (novem – deväť) a december (decem – desať).
Odpoveď v konverzácii bola, že to boli siedmy, ôsmy, deviaty a desiaty mesiac, ale potom sa pridali dva letné mesiace na počesť Julia Cézara (júl) a prvého rímskeho cisára Augusta (august). Nie je to však celkom tak.
Rímsky kalendár začínal kedysi marcom po zimnom období, ktoré bolo až neskôr rozdelené na ďalšie dva mesiace: január a február boli do kalendára pridané až po jeho reforme na juliánsky kalendár. Keď sa rímsky rok začínal v marci, tak september bol naozaj siedmy mesiac v roku.
Letné mesiace júl a august sa pôvodne, predtým než ich venovali Cézarovi a Augustovi, volali quintilis a sextilis, teda piaty a šiesty mesiac. Názvy ostatných mesiacov sú odvodené nie od ich poradia, ale od rímskych bohov alebo sviatkov.
Január je podľa Janusa, boha všetkého, čo začína, ochrancu dverí, brán a prechodov; február podľa rímskeho sviatku očisty Fēbrua; marec podľa Marsa, boha vojny. Etymológia apríla nie je celkom jednoznačná: jedna teória tvrdí, že je to z latinského aperire, otvárať sa; iná zas, že je to mesiac zasvätený Venuši a Aprilis (pôvodný rímsky názov) je z jej gréckeho mena Afrodita (Aphros). Máju dala meno bohyňa rastu a veľkosti Maia, júnu bohyňa Juno (hoci pre tieto dva mesiace uvádza Ovídius inú etymológiu: podľa neho je máj podľa maiores, latinsky starejší, a jún podľa iuniores, mladíci).
Samotný kalendárny mesiac je nazvaný podľa Mesiaca, pretože podľa fáz Mesiaca sa určoval čas. My máme teda názvy mesiac z latinčiny, tie české sú zas odvodené najmä od prírodných úkazov (hoci štúrovské verzie názvov slovenských mesiacov sa im dosť podobali). O pôvode českých názvov mesiacov sa dočítate bližšie tu a tu.
V skratke: leden je odvodený od slova led, únor od nořit (ľad sa topí a norí do vody), březen je mesiac, kedy pučia brezy, duben je mesiac, kedy dubom pučia listy, květen je mesiac kvetov, červen a červenec od zrelého červeného ovocia, srpen je čas žatvy (podľa kosáka – „srpu“), září a říjen je podľa ruje (v září jelene ruju začínajú, teda „zařijí“), v listopadu padá lístie, prosinec je od prosa (konkrétne kaše z prosa, ktorá bola pred rozšírením zemiakov najčastejším pokrmom jednoduchých ľudí), hoci pre prosinec existuje najviac rozdielnych teórií o jeho pôvode.
– – –
Tu som písala, odkiaľ máme slovenské a anglické názvy dní v týždni; tu je niekoľko etymologických jednohubiek, a tu sú ďalšie.
Článok bol uverejnený tu.