Umelá inteligencia dnes už maľuje, píše i prekladá. V súvislosti s knižným prekladom už zazneli predpovede, že povolanie prekladateľa sa zmení na editora strojových prekladov.
Pri beletrii je to podľa odborníkov zatiaľ stále sci-fi. Isté však je, že strojové prekladače už teraz menia knižný trh. Toto je môj stĺpček pre článok v Knižnej revue, v ktorom sa s ďalšími prekladateľkami Evou Kenderessy, Barbarou Sigmundovou a Janou Benkovou Marcelliovou zamýšľame nad budúcnosťou prekladateľskej profesie:
–
Strojový preklad služieb ako je DeepL využívajú mnohí, zväčša pokusne, aby videli, ako si s niečím poradí, alebo ako akúsi kostru či rámec, s ktorým ďalej pracujú. Pri strojovom preklade DeepL-u sa však nedá hovoriť ani v rámci často omieľaného „dobrý sluha, ale zlý pán“, je to trochu komplikovanejšie. Podľa môjho názoru potrebu ľudských prekladateľov nenahradí. Musíme však rozlišovať, či hovoríme o umeleckom, literárnom preklade alebo o bežných prekladoch rôznych textov od zmlúv po novinové články.
Pri tých druhých je DeepL využiteľnejší, zovšeobecnene by sa dalo povedať, že čím štandardizovanejší text čo do formálnej či štylistickej stránky, tým lepšie si s ním vie DeepL poradiť. Pri literárnom preklade však až taký použiteľný nie je. Pekne to vidieť práve na tom preklade knihy do češtiny, pri ktorom vydavateľstvo otvorene priznalo preklad DeepL-om. Redaktorka, ktorá ho potom spracovala do čitateľnej podoby, musela v podstate prekopať celý text, dalo by sa povedať, že sa na ňom možno narobila aj viac, ako keby ho sama prekladala, ale napríklad autorské práva za preklad nemá.
DeepL nerozumie vtipom, nechápe sarkazmus, situačné a spoločenské rozdiely medzi tykaním a vykaním, čo je často dosť dôležité, nevie pracovať so slangovými výrazmi, nedokáže odhadnúť správnu úroveň citového zafarbenia, a to všetko je pri literárnom preklade veľmi dôležité. Veľmi zvláštne je, že niekedy si do prekladu odseku sám od seba pridá vetu navyše alebo v priamej reči dá na začiatok vety ženský rod a na koniec mužský, často produkuje vyslovene nesprávne výstupy alebo také, ktorým chýba prirodzený tok.
Veľkým problémom DeepL-u je aj to, že akoby splošťuje, vymazáva individuálny výrazový štýl autora aj prekladateľa. Niektoré jeho výstupy možno po dôslednej redakčnej práci považovať za „dobré“, ale nie výborné. Ak chceme kvalitný preklad, DeepL nám ho nedá. V konečnom dôsledku znamená preklad od DeepL-u množstvo zahodených o trošku lepších štylistických riešení v prospech tých „postačujúcich“.
–
Celý článok aj s názormi ostatných prekladateliek si môžete prečítať aj online: Prekladá umelá inteligencia
(ilustračný obrázok: Midjourney)
