Zistiť niekde celý postup, ako sa stať úradným (súdnym) prekladateľom, nie je vôbec jednoduché. A keď útržkovité informácie aj nájdete, aj tak vám stále množstvo vecí bude jasné asi tak, ako samotná terminológia tohto váženého stavu, ktorý niektorí nazývajú úradný prekladateľ, niektorí súdny prekladateľ a niektorí prekladateľ s pečiatkou (a ich kmeňový zákon č. 382/2004 im hovorí len prekladatelia, akoby bežní prekladatelia bez pečiatky ani nejestvovali). Môžete si síce prečítať zákon č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vykonávacie vyhlášky k nemu č. 490 a 491/2004, ale tie vám veľa z toho, ako to v praxi naozaj vyzerá a prebieha, nepovedia. Pôvodne som na túto tému chcela len krátko, nakoniec je z toho celkom dlhý článok.

 

Aby ste sa do toho celého mohli vôbec pustiť, musíte mať dokladovateľné vzdelanie k príslušnému jazyku (ak máte vyštudovaný odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo, je to údajne veľké plus, pretože ľudia s filologickým vzdelaním vraj majú väčšiu šancu prejsť skúškami, ale keď som robila skúšky ja, tak spravili aj neprekladatelia, takže ono je to skôr o tom, že vďaka takému vzdelaniu ste na to viac pripravení – najmä na vypracovanie prekladu na odbornej skúške) a musíte vedieť preukázať najmenej päť rokov praxe v odbore (pri úradných prekladateľoch je odbor jazyková kombinácia, teda u mňa napríklad anglický a slovenský jazyk), v ktorom chcete pečiatku. Ak tieto dva dokumenty neviete predložiť, ani sa vám do toho celého neoplatí ísť, pretože ich musíte na konci celého procesu priložiť k žiadosti o zápis do zoznamu, ale tam sa dostaneme.

Pri ceste za pečiatkou musíte prejsť odborným minimom a odbornou skúškou. Obe platia tri roky, čo znamená, že ak spravíte odborné minimum, alebo odbornú skúšku nie, môžete ju skúšať urobiť tri roky. V praxi je spraviť odborné minimum omnoho ľahšie a bezproblémovejšie ako prejsť odbornou skúškou, takže mnohí to robia tak, že skúšajú najskôr spraviť odbornú skúšku a keď ju spravia, potom si idú spraviť odborné minimum, aby sa vyhli riziku, že počas skúšania odbornej skúšky im platnosť odborného minima vyprší (a to vôbec nie je tak nereálne, ako by sa mohlo zdať – Ministerstvo spravodlivosti má totiž povinnosť vyhlásiť odbornú skúšku min. raz za rok, ale nemusí častejšie, a ak ju nespravíte, opakovať ju môžete najskôr až o šesť mesiacov). Robiť si odborné minimum ako prvé ale má význam – dobre vás pripraví a naučí zákony a predpisy, z ktorých test robíte aj na odbornej skúške a naučíte sa to rýchlejšie a lepšie, ak ste sa to učili už raz predtým.

Odborné minimum

Ak si chcete spraviť odborné minimum, musíte sliediť po internete a nájsť si inštitúciu poverenú Ministerstvom spravodlivosti na vykonávanie takéhoto minima pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, čo sú znalecké alebo tlmočnícke ústavy. Je ich dosť, zväčša univerzity ako Tlmočnícky ústav na FF UKF v Nitre alebo znalecké ústavy ako Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, takže určite nájdete odborné minimum v čase a na mieste, ktoré vám bude vyhovovať. Na odborné minimum sa prihlasujete priamo na inštitúciu, ktorá ho organizuje (teda nie na Ministerstvo spravodlivosti), zaplatíte poplatok (nie malý, takže prvý výdavok na ceste za pečiatkou je okolo....podľa miesta) a môžete sa ho zúčastniť. Odborné minimum musí mať minimálny rozsah 30 hodín (my sme mali 50). Na odbornom minime vám budú prednášať vybrané state z práva (občianskeho, trestného, obchodného), metodiku znaleckých či prekladateľských úkonov, základy účtovníctva a podobne. Keď som robila odborné minimum ja, platila som poplatok 185,89 eur. Dosť záleží aj na tom, kde sa odborné minimum organizuje, napríklad na Ústave súdneho inžinierstva bolo viac zamerané na znalcov, na Tlmočníckom ústave FF UK zas na prekladateľov a tlmočníkov.

Po dvoch dňoch prednášok (niekde trvá minimum dva dni a niekde tri) budete mať hlavu úplne vypnutú, pretože tam budete mať obrovské množstvo informácií a skúška na záver odborného minima sa koná len týždeň po jeho absolvovaní, takže musíte naozaj zabrať (veľmi pomáha naučiť sa aspoň zákon a vyhlášky vopred, nebudete toho mať na týždeň toľko). Pri učení sa treba sústrediť najmä na zákony a predpisy, ktoré sa týkajú činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a na metodiku ich činnosti (všetky sú uvedené na stránke Ministerstva spravodlivosti v sekcii civilné právo). My sme mali skúšku rozdelenú na písomnú časť (test z práva) a ústnu časť (sedíte sám pred komisiou) a páni profesori a prednášajúci k nám boli viac než benevolentní (keď nás pri prednášaní na niečo upozornili, bolo viac než jasné, že sa to objaví aj na skúške). Neviem o tom, že by niekto z nás vtedy odborné minimum nespravil, ale na druhej strane, všetci sa na to riadne pripravovali (keď už si za to zaplatili). Nie je to však tak jednoduché, ako to možno vyzerá – vecí, ktoré sme museli vedieť, bolo obrovské množstvo, a väčšina mala rodinu aj prácu, takže týždeň naozaj nie je dlhá doba. Pri tejto skúške vôbec nie je dôležitý jazyk, ale všeobecná príprava zo zákonov (minimum je vždy spoločné pre znalcov aj prekladateľov). Po úspešnom absolvovaní skúšky vám dajú osvedčenie, že ste úspešne absolvovali odborné minimum.

Odborná skúška

Ako som už spomínala, odborná skúška je organizovaná Ministerstvom spravodlivosti a to ju musí vyhlásiť minimálne raz za rok (nemusí častejšie), takže je veľmi múdre zároveň s riešením odborného minima (nemusíte čakať na výsledky minima, aby ste sa na skúšku prihlásili), poslať si prihlášku aj na túto skúšku. Prihláška na odbornú skúšku (ktorej niektorí hovoria aj ministerská) sa posiela priamo na Ministerstvo spravodlivosti. Ako má žiadosť vyzerať a čo má obsahovať si nájdete v predpisoch (tu už sa uvádza aj odbor, teda jazyky). Ministerstvo vás vyrozumie, že vašu žiadosť prijalo a eviduje. Musíte čakať. Z tlmočníckeho alebo znaleckého ústavu, ktorý po vašej žiadosti ministerstvo poverí vykonaním skúšky, vám najneskôr osem týždňov pred skúškou príde pozvánka na odbornú skúšku a poplatok, ktorý za ňu musíte zaplatiť (ja som platila 215,76 eur, takže tu je ďalší poplatok na ceste za pečiatkou). Rok je celkom dlhá doba, takže určité riziko, že práve vtedy nebudete môcť, lebo budete mať zaplatenú letenku na Havaj, tu je. Ja som si podávala žiadosť o odbornú skúšku v máji a konala sa v strede decembra a ešte k tomu na druhom konci republiky, takže som tesne pred Vianocami cestovala na dva dni preč.

Odborná skúška je mimoriadne náročná, sú na nej prítomní aj ľudia priamo z ministerstva, ale hoci sa hovorí, že bez známostí ju človek nespraví, nie je to pravda (ja som toho potvrdenie). Inštitúcia, ktorá ju bude vykonávať, vám zašle okrem iného aj okruh otázok na skúšku, tie sú však koncipované len veľmi všeobecne. Jednoducho povedané, zákony a vyhlášky, ktoré upravujú činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, musíte vedieť lepšie než naspamäť. Odborná skúška sa totiž skladá z písomného testu z týchto zákonov a z prekladu vo vašom odbore. Písomný test je veľmi ťažký a je vyslovene robený tak, aby tam bolo množstvo chytákov. Veľké množstvo účastníkov v ten deň skúšku nespravila práve preto, že neprešli týmto ministerským testom.

Druhá časť je preklad, jeden do cudzieho jazyka a jeden z cudzieho jazyka do slovenského a každý z nich má približne jednu normostranu. Na túto časť je ťažké pripraviť sa, keďže vám napíšu, že prekladať sa bude text typický pre úradné preklady, ale to môže byť od sobášneho listu po európsky zatýkací rozkaz čokoľvek. Musíte si pozrieť EU terminológiu, najčastejšie prekladané tlačivá ako rodný list... Ja som prekladala súdne rozhodnutie a časť zmluvy. Na preklady máte určený čas (ak sa dobre pamätám, na jeden text to bola hodina). Tento praktický preklad nevyzerá ako veľký problém, ale musíte si uvedomiť, že: a) nemáte internet, teda nemáte prístup k žiadnym zdrojom na internete, žiadne elektronické slovníky a pod. , b) píšete ručne na papier, teda žiadny spellcheck. Preto vám prekladanie pôjde omnoho ťažšie ako v praxi (a bude trvať dlhšie, ako by ste si možno mysleli), ale na druhej strane, členovia hodnotiacej komisie sú si týchto obmedzení dobre vedomí a snažia sa brať ich pri hodnotení do úvahy. Môžete používať len papierové slovníky – vlastné. Teda ktoré si donesiete. A ak cestujete na dva dni niekde na druhý koniec republiky (a nie autom), tak toho až tak veľa neodnesiete (ale určite nevynechajte právnický slovník). Človek by nepovedal, aké sú tie slovníky prekliate ťažké. Na prípravu na túto skúšku veľmi odporúčam knihu Súdny preklad a tlmočenie (IURA Edition 2009, Hrehovčík, Bázlik), je to naozaj must-have (aj keď najviac pomôže hlavne angličtinárom). Momentálne je síce vypredaná, ale chystá sa dotlač.

Po odovzdaní prekladu budete mať dosť času, keďže členovia komisie jednotlivé preklady vyhodnocujú (nás nechali čakať od obeda skoro do piatej). Pri vyhodnotení celej skúšky (teda aj testu zo zákonov aj prekladu) vás budú po jednom volať dovnútra, kde vám zamestnanec ministerstva oznámi výsledok testu, ostatní členovia komisie vám povedia chyby, ktoré ste pri preklade spravili, a povedia vám, či ste skúšku spravili, alebo nie. Pri tejto príležitosti máte aj vy šancu niektoré svoje riešenia obhajovať. Keď som robila skúšku ja, spravila nás ju jedna tretina. A z tých dvoch tretín, ktoré ju nespravili, ju jedna tretina nespravila práve kvôli testu zo zákonov.

Zápis do zoznamu

Ak teda máte za sebou odborné minimum aj odbornú skúšku, čaká vás už len zápis do zoznamu. To už je tá príjemnejšia časť, hoci byrokracii sa nevyhnete. Žiadosť o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov posielate na ministerstvo, odbor civilného práva. Čo všetko musí žiadosť obsahovať, máte v zákone, takže po dvoch skúškach to už viete aj o polnoci ;-). Niektoré veci sú jasné, ale dávajte si pozor na to, aby ste nezabudli na životopis, a napríklad pri dokladovaní dĺžky praxe vám nebude stačiť čestné prehlásenie, že to už robíte toľko a toľko rokov (ako napríklad pri materiálnom vybavení, kde vám čestné prehlásenie, že ho máte, stačí), ale musíte mať buď živnostenský list na prekladateľskú činnosť platný už minimálne päť rokov, alebo potvrdenie od firmy/organizácie, že pre nich preklady robíte už aspoň päť rokov (môžete si to samozrejme naakumulovať  - dva roky vo firme, tri na ŽL a podobne) .

Ak vám bude v dokladoch k žiadosti niečo chýbať, ministerstvo vás vyzve na doplnenie. Ak máte všetko v poriadku, ministerstvo vám zašle oznámenie, kedy sa bude konať slávnostné skladanie sľubu (ktoré je jednou z podmienok zápisu do zoznamu) a čo k nemu budete potrebovať (fotografie na preukaz, ktorý vám tam na počkanie vystavia, potvrdenie o zaplatení poplatku vo výške 165,50 eur za zápis). Samotné skladanie sľubu prebieha na ministerstve (takže pre väčšinu to znamená cesta do Bratislavy), kde vám vydajú povolenie na  vyhotovenie úradnej okrúhlej počiatky a preukaz.

Samotnú činnosť potom môžete začať vykonávať až potom, ako si dáte spraviť pečiatku a uzatvoríte si poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť pri výkone činnosti úradného prekladateľa (a pre prekladateľa musí byť minimálne na výšku 3 320,- eur). A je to.  Spolu to celé trvalo rok a stálo vyše šesťsto eur (aj s poistením, cestovaním atď.).

Prvý preklad

Zaujímavé je, keď budete mať spraviť svoj prvý úradný preklad. Zákon, ktorý vám hovorí, ako to máte spraviť, bol totiž robený primárne pre znalcov, a len postupne sa prispôsoboval aj pre tlmočníkov a prekladateľov a mnoho vecí je tam takých, že záleží len na vašom výklade znenia. Zistiť teda, ako presne má ten preklad vyzerať, či má mať titulnú stranu, kde má byť pečiatka, kde má byť dátum vyhotovenia a podpis, ako má vyzerať prekladateľská doložka, ako číslovať úkony, ako ich zapisovať atď. teda vôbec nie je jednoduché. Najlepšie je kontaktovať iných úradných prekladateľov, ktorí vám poradia na základe vlastnej praxe.

 

Niektoré základné informácie použité zo stránky www.understand.sk

 

Užitočné linky:

Stránka Ministerstva spravodlivosti - tlmočníci, prekladatelia

JASPI – portál MS SR, zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

Zoznam právnych predpisov upravujúcich činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

Informácie MS SR o skúškach s okruhmi otázok

 

 

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP