Keď sa etymológia spojí s mapami, môže z toho vzniknúť fascinujúci historický príbeh. Presne ako v prípade čaju. Slová pre čaj vo väčšine svetových jazykov sú až na pár výnimiek odvodené z dvoch základných koreňov, a to podľa toho, akou cestou sa čaj do konkrétnej krajiny pôvodne dostal.

Oba základné korene pochádzajú z Číny, rovnako ako aj čaj samotný (ako naznačuje latinský názov čajovníka – Camellia sinensis). Z Číny sa pitie čaju rozšírilo najskôr do Japonska (v Japonsku doteraz používajú pôvodnú verziu názvu cha a preto má väčšina japonských čajov v názve „cha“ ako napr. Sencha, Hojicha, či Matcha) a v Európe sa stalo bežným až oveľa neskôr, v sedemnástom storočí.

Oba základné korene pochádzajú z Číny, rovnako ako aj čaj samotný (ako naznačuje latinský názov čajovníka – Camellia sinensis). Z Číny sa pitie čaju rozšírilo najskôr do Japonska (v Japonsku doteraz používajú pôvodnú verziu názvu cha a preto má väčšina japonských čajov v názve „cha“ ako napr. Sencha, Hojicha, či Matcha) a v Európe sa stalo bežným až oveľa neskôr, v sedemnástom storočí.

Väčšina slov pre označenie čaju teda pochádza pôvodne z Číny, ako aj čaj samotný, ale ich dve základné vetvy sa morfologicky líšia podľa toho, akým spôsobom sa do sveta z Číny čaj dostal, a tento rozdiel začal už v samotnej Číne. Mandarínska a kantonská čínština a ďalšie podobné čínske dialekty označujú čaj ako cha resp. chá alebo veľmi podobne, až na niekoľko oblastí, ktoré používajú dialekt min-nan alebo jemu príbuzné, ktorý používa formu te (dôslední sinológovia ľahšie zovšeobecnenie odpustia).

Dialekt min-nan sa používal aj v oblasti Fudžian a na Taiwane, kde mali svoje hlavné kontakty holandskí obchodníci. Práve tí boli medzi prvými hlavnými dovozcami čaju do Európy a preto prevzali označenie thee, ktoré sa v menších obmenách rozšírilo do veľkej časti Európy, do ktorej sa čaj dostával práve po „námornej“ holandskej obchodnej ceste (odtiaľ mu Francúzi hovoria thé, Nemci Tee, v španielčine, taliančine, dánčine či nórčine je to te, vo fínčine tee, či v lotyštine teja). Vplyv dialektu min-nan vidieť aj na slovných formách v jazykoch bývalých holandských kolónií, napríklad indonézsky je čaj teh a na Jáve je to téh.

Hoci Holanďania boli hlavnými dovozcami čaju v sedemnástom storočí (konkrétne prostredníctvom Holandskej východoindickej spoločnosti od roku 1610), neboli prvými, ktorí čaj do Európy priniesli. Portugalci začali s čajom obchodovať už v šestnástom storočí, ale ich obchodné cesty viedli cez Macao a nie cez oblasť Fudžian, a preto označovali čaj podľa mandarínskej resp. kantónskej čínštiny ako chá (preto hlavnou výnimkou v rámci západoeurópskych jazykov pri označovaní čaju je práve portugalčina – chá).

Označovanie čaju vychádzajúce z koreňa cha má ale hlavný pôvod v pevninskej obchodnej ceste, ktorou bola v tom čase samozrejme Hodvábna cesta. Peržania pridali k cha svoju gramatickú príponu -yi, ktorá sa prejavila v gréckom tsai, arabskom shāy, tureckom çay a uzbeckom choy. Nuž a odtiaľ aj ruský чай či náš čaj. Táto forma sa dostala dokonca až do subsaharskej Afriky v podobe svahilského chai.

Zjednodušene by sa teda dalo povedať, že v tých krajinách, ktoré boli pôvodne zásobované buď cez Macao alebo po vnútrozemských obchodných cestách cez Strednú Áziu, Arabský polostrov či Rusko, je hlavným koreňom označenia čaju „cha“ z mandarínskej čínštiny. Nuž a tie krajiny, do ktorých sa čaj dostal pôvodne námornou „holandskou“ cestou, majú označenie čaju vychádzajúce z koreňa „te“.

Je to celé samozrejme veľmi zjednodušené, pretože jazykový vývoj je veľmi komplikovaná záležitosť. Sú krajiny, ktoré majú pre čaj úplne iné pomenovanie, ktoré nesúvisí ani s jednou spomínanou morfémou (predovšetkým tie, kde čajovník rástol prirodzene). Iné krajiny zas mali už predtým označenie pre nápoj z nálevu listov rôznych rastlín, napríklad poľština – herbata či litovčina – arbata (hoci Poliaci používajú pre prípravu svojej herbata czajnik). A už vôbec nehovoriac o tom, že niektoré jazyky (a najmä marketingoví mágovia) v súčasnosti používajú formy odvodené od te aj od cha, ktoré ale označujú rozdielne druhy nápojov ako čierny čaj, korenený čaj a podobne, ale to už sme niekde inde.

Článok bol publikovaný TU.

–-

Ďalšia zaujímavá mapa etymológie čaju je aj tu, tu je zas 20 zaujímavých etymologických máp aj pre iné slová (napríklad medveďa či pivo).

Zdroje:

Nikhil Sonnad – Tea if by sea, cha if by land: Why the world only has two words for tea (Quartz Media)

Languages of the world – What will you have: tea or chai?

Online etymology dictionary

The world atlas of language structures onlinechapter tea

 

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP