Názov jedného z najprekladanejších dokumentov na svete, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je vo francúzštine oficiálne Déclaration universelle des droits de l’Homme, hoci francúzske homme znamená muž a nie na človek vo všeobecnosti. Z historických dôvodov sa Francúzi svojho homme nechcú vzdať, a tak toto jedno slovíčko začína pod tlakom snahy o politicky korektné vyjadrovanie meniť svoje lexikálne a sémantické prostredie.

Čítať ďalej...

O prekladaní je kníh mnoho a tak ako pri knihách o čomkoľvek aj tu platí, že mnoho ich je priemerných, zopár dobrých, väčšina premieľa stále tú istú históriu vývoja translatologických teórií a potom sa z času na čas nájde nejaká skutočne výnimočná, ktorú stojí za to prečítať aj v prípade, že prekladatelia nie ste. Kniha Davida Bellosa "Is that a Fish in Your Ear?" je rozhodne ten posledný prípad, a ešte k tomu je to aj ten vzácny klenot, ktorý dokáže aj teoretické veci podať vtipne a zaujímavo (zdravím, Peter Newmark).

Čítať ďalej...

Som si (relatívne) istá, že dôležitosť a úlohu literatúry vo formovaní detského sveta a samozrejme aj jazyka, ktorý ho odzrkadľuje, vôbec nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, i keď niektoré výsledky prekladateľskej práce detských kníh svedčia o tom, že nie každému to je také jasné.

Čítať ďalej...

V českom vydavateľstve Academia vyšla minulý rok v edícii Paměť fantastická kniha rozhovorov s dvadsiatimi siedmimi prekladateľmi "starej školy", ktorí zažili redaktorskú a prekladateľskú prácu a vydavateľský svet za režimu i po ňom. Kniha veľmi zaujímavá, a to nie len pre prekladateľov, ale pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma, ako "vtedy" u nás fungoval literárny svet. Ale napríklad aj to, ako dnes už legendárna česká komparatistika položila základy neskoršej teoretickej translatológie a vychovala celú generáciu filologicky veľmi vzdelaných ľudí.

Čítať ďalej...

Hotelovými prekladmi mám na mysli, s väčšou či menšou mierou hanlivej konotácie, práve tie nešťastné pokusy previesť akýkoľvek text verejne dostupný v hoteli či reštaurácii, ktoré sa prekladom ani pri najlepšej vôli nazývať nedajú.

Čítať ďalej...

Letné dvojčíslo časopisu Romboid (5-6/2013) sa okrem iného venuje aj témam situácie prekladu a postavenia prekladateľa v spoločnosti. Keďže Romboid je časopis z oblasti literatúry a umenia, pod prekladom má na mysli preklad umelecký (čo samozrejme nie je na škodu, len je potrebné to rozlišovať) a v tomto dvojčísle sa o ňom dočítate mnoho zaujímavého.

Čítať ďalej...

Problém neviditeľnosti prekladateľa v kultúrnom prostredí, ktoré obohacuje, ma zaujímal už dávnejšie, ale kým som o tom nezačala vyhľadávať informácie, netušila som, že problém takmer až anonymity prekladateľov umeleckých diel (svetlých výnimiek je bohužiaľ žalostne málo) nie je charakteristický len pre nás, ale už niekoľko rokov sa ním zaoberajú aj rôzne inštitúcie združujúce prekladateľov aj v Čechách či na európskej úrovni.

Čítať ďalej...

Hovoriť o tom, že naša doba sa mení a vyvíja stále rýchlejšie a prináša množstvo nových javov, ktoré treba pomenovať, je už niekoľko rokov len opakovaním starej známej pravdy. Neologizmy, perspektívne (tie, čo sa stanú súčasťou slovnej zásoby) aj neperspektívne (tie, ktoré vymiznú), tu boli aj budú a vždy tvorili jednu z prirodzených súčastí jazykového vývinu.

Čítať ďalej...

O slovných hrách vo filmoch a s nimi spojených úskaliach by tí, ktorí ich titulkujú, vedeli rozprávať siahodlhé romány.

Čítať ďalej...

To, že kritika prekladu chýba, je jej málo, je väčšinou len negatívna či jednostranná, sú zvyčajné výhrady, ktoré počuť, ak sa začne hovoriť o slovenských prekladoch. Ja sama som sa tejto téme venovala v diplomovej práci a napríklad aj tu.

Čítať ďalej...

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP