V prvej časti som spomenula dva najväčšie problémy kritiky prekladu (ak sa nejaká objaví) a to neexistencia jej komplexnosti a problém stanovenia hodnotiacich kritérií. Človek by mohol namietať, že umelecké/literárne dielo nemôžeme hodnotiť len na základe akýchsi komerčných kritérií (tak pragmatických, ako je kritérium, či dielo plní svoj účel), ale ako také, platia dokonca aj pre umelecké veľdiela. Neviem to napísať lepšie ako Umberto Eco: „I would hazard a guess that when Michelangelo was asked to build the dome of St. Peter´s it was understood both by the buyer and the artist that the dome not only had to be beautiful but also had to endure. The perfection of function is one of the requirements of an art work.“

 

Čítať ďalej...

O kritike prekladu bola časť mojej diplomovky a keď som o tejto téme chcela pôvodne písať , malo to byť niečo krátke a úderné. Doteraz som si totiž myslela, že hlavným problémom kritiky prekladu na Slovensku a v Čechách je to, že nie je. Keď som však tému začala skúmať a vyhľadávať, zistila som, že sem-tam aj je, ale s tým, že ak sa vyskytne, tak len niektoré jej aspekty (najčastejšie negatívne a väčšinou len literárneho prekladu) a chýba nám kritika v akejsi komplexnej forme. A tak sa táto vďačná téma rozvinula na dva poctivé články.

 

Čítať ďalej...

...vyhlásil majster Terry Pratchett pri svojej nedávnej návšteve Prahy.

Čítať ďalej...

Prečítajte si zaujímavé porovnanie cien viacerých prekladateľských agentúr, za ktoré prekladajú našim ministerstvám v článku Veroniky Folentovej V prekladoch za štátne panuje babylon cien, ktorý bol uverejnený na sme.sk. Okrem zaujímavého zistenia, že jedna agentúra dáva ministerstvám rôzne ceny, je fascinujúci aj rozsah týchto cien – od 15 do 39 eur!

Čítať ďalej...

Opäť som bola v jednom hoteli a vy, čo ma už poznáte, určite viete, čo bude teraz nasledovať. No áno, opäť odfláknutý hotelový preklad. Odfláknutý o to prekvapujúcejšie, že ide o štvorhviezdičkový hotel. A to pritom vôbec nie som typ, čo snorí po všetkých písaných textoch len aby našiel chybičku za každú cenu.

 

Čítať ďalej...

Lexikálna medzera alebo lakúna (lat. lacuna: priepasť, priekopa) je neprítomnosť slova/výrazu/frazémy v určitom jazyku, teda, ak sa na to pozrieme z pohľadu prekladu a interakcie dvoch jazykov, chýbajúci ekvivalent. Najčastejšie lakúny sú frazémy (idiómy, teda ustálené obrazné spojenia, napr. niekomu cigáni v bruchu vyhrávajú) a vo všeobecnosti slová, ktoré vychádzajú z kultúrneho prostredia toho ktorého jazyka.

 

Čítať ďalej...

No, pragmatika prekladu. Pragmatika prekladu sa zaoberá zrozumiteľnosťou a účinnosťou jazykových i mimojazykových prostriedkov na prijímateľa so zvláštnym zreteľom na metódy a formy zámerného výberu týchto prostriedkov v snahe o dosiahnutie komunikačného zámeru. Tak ako všetko, čo má nejaký zmysel a o čom sa napriek tomu píše komplikovane, dá sa aj toto vysvetliť úplne jednoducho, takže si to preložíme do normálneho jazyka. Pragmatika v preklade je o tom, aké prostriedky a akú formu použije prekladateľ v preklade, pričom svoje rozhodnutie založí na tom, že vie, komu alebo pre aký účel je preklad určený.

Čítať ďalej...

Korzické príslovie a lingua ossu un há e ossu tronca (slová nemajú žiadne kosti, ale môžu ich lámať) vystihuje búrlivý príbeh korzičtiny, ktorá je ďalším príkladom toho, ako jazyk úzko súvisí s identitou národa. Korzičtina je tradičným rodným jazykom Korzičanov, a aj keď je na Korzike oficiálnym jazykom francúzština, podľa nedávneho prieskumu sa 88% obyvateľov považuje za Korzičanov, nie za Francúzov, a 68% si myslí, že Korzika by nebola Korzikou bez ľudí hovoriacich korzicky.

Čítať ďalej...

Nedávno som zažila telefonát, ktorý sa niesol v nasledovnom duchu:

 

„Dobrý deň, našla som si vás na internete, potrebovala by som preklad rodného listu, bolo by to možné?“

„Dobrý deň, to asi potrebujete úradný preklad, ja ale zatiaľ súdne preklady nerobím.“

„A aké preklady robíte?!?“

„Rôzne, ale nie úradné, nie s pečiatkou.“

„To ste potom aká prekladateľka prosím vás?“

„No...normálna? Vyštudovaná VŠ v odbore, pracujem na živnosť atď., ale nie som súdna prekladateľka, teda nemám oficiálnu okrúhlu pečiatku.“

„A to potom ako robíte tie preklady? To sa tam ani nepodpíšete?!?“

Čítať ďalej...

Pochádza ešte z čias mlynárskeho remesla na Slovensku. "Za takzvaným lubom, dreveným obalom, mal totiž mlynár ukryté mlynské kamene, a tak nikto nevedel, koľko meliva má za lubom."

Prečítajte si viac na www.sme.sk v sekcii cestovanie:

Čo zostalo zo starých mlynov na Slovensku?

 

 

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP