Dnes som sa v jedných nemenovaných novinách dočítala, že cena za bežný preklad sa priemerne sa pohybuje na úrovni 22 eur za normostranu. To má asi platiť pre Bratislavu, v rámci celého Slovenska je to v priemere tak okolo 15 eur (teda bežný preklad, a nie len agentúry, ale aj freelance prekladatelia). Pri mojom cenovom prieskume na internete som zablúdila aj na niekoľko internetových portálov, ktoré uverejňujú riadkovú inzerciu a preskúmala som inzeráty ponúkajúce preklad. Po tom, ako som prekonala počiatočný šok z toho, že polovica inzerátov ponúka v jednej vete „prepisovanie“ a „prekladanie“ textov (takýmto ľuďom prosím nedávajte nič prekladať, lebo pojem „preklad“ im evidentne nič nehovorí) som dostala okamžite ďalší pri nadpise „Neplaťte znalcovi za službu, ktorú môžete mať 6x lacnejšie a 6x rýchlejšie“. Znalcovi teda neplaťte, a budete to mať šesťkrát horšie.

 

Čítať ďalej...

Ako to dopadne, keď si kdekto myslí, že môže prekladať aj bez príslušného vzdelania, opisuje krásny článok Michala Konštackého z Neviditelného psa. Odporúčam.

Newmark píše vo svojom príspevku „Translation Traduced“ (More Paragraphs on Translation, March 1994), že ešte stále je bohužiaľ veľa učiteľov prekladu (dodávam že najmä medzi akademikmi na vysokých školách), ktorí učia študentov translatológie (a áno, ešte stále používajú radšej „prekladateľstvo a tlmočníctvo“ namiesto „translatológie“ ktorá ich obe krásne vystihuje), aby nepoužívali „rovnaké“ alebo príbuzné slová v preklade, čo má za následok to, že študenti – prekladatelia silou mocou hľadajú synonymá aj tam, kde to vôbec netreba, keď je príbuzné slovo tým najlepším ekvivalentom, a tak si síce zväčšujú svoju slovnú zásobu, ale deformujú jazyk a zabíjajú svoje preklady.

 

Čítať ďalej...

Termín GIGO (garbage in, garbage out; pre tých, ktorí chcú vyzerať veľmi múdro, je to latinsky „purgamentum init, exit purgamentum“ ;-) aj keď to už neznie tak dobre) vymyslel údajne IBM informatik George Fuechsel, ktorý tým chcel svojim študentom pripomínať, že počítač spracuje len to, čo mu dáme, a ak mu zadáme nezmyselné údaje, vychrlí nám nezmyselné výsledky; teda inými slovami, že kvalita vstupu sa rovná kvalite výstupu.

 

Čítať ďalej...

Nedávno som pri upratovaní narazila na svoje výpisky z kníh Petra Newmarka, ktoré som si robila pri písaní diplomovky, a opäť som sa utvrdila v tom, že Newmark je výborné oddychové (ale pritom poučné) čítanie aj vďaka jeho vynikajúcemu anglickému suchému humoru, ktorým sa jeho texty o prekladaní vzácne vymykajú obvyklému nudnému translatologickému teoretizovaniu...

 

Čítať ďalej...

Slovenské a anglické texty sa riadia rozdielnymi normami a konvenciami, ktoré by mali poznať všetci, ktorí pracujú s oboma druhmi textov, teda aj prekladatelia. V prvej časti som opísala tie najčastejšie rozdiely (resp. najčastejšie sa vyskytujúce chyby), a síce úvodzovky a apostrof. Nie sú to však jediné veci, ktoré sa líšia v slovenskom a anglickom texte, máme tu ešte čísla, dátumy a medzery (samé zákerné veci, pri ktorých mnohokrát nevieme ani ako ich správne napísať v slovenskom texte, a nieto ešte v anglickom).

 

Čítať ďalej...

Slovenské a anglické texty sa riadia rozdielnymi normami a konvenciami, ktoré by mali poznať všetci, ktorí pracujú s oboma druhmi textov, teda aj prekladatelia. Je veľkou chybou preberať konvencie cudzieho textu a stáva sa to najmä prekladateľom, ktorí prekladajú text priamym prepisom vo Worde a zachovajú jeho typografiu.

 

Čítať ďalej...

Jedno z mojich nemnohých bezcieľnych surfovaní po internete ma zavialo na blog českého prekladateľa Jana Valentu, kde som v jeho rubrike „Ztraceno v překladu“ narazila na tieto dve krásne maximy právneho prekladu:

 

Čítať ďalej...

Často sa stretávam s názormi typu „bol som rok v Anglicku a idem začať prekladať“ alebo s rôznymi variáciami na tému „to čo vás na tom prekladateľstve učia, keď po anglicky si už vedela predtým?“ Otázky dvíhajúce žlč nejednému prekladateľovi, odpovede na ne by zaplnili (aj zapĺňajú) celé knihy...veľmi stručne, treba vedieť nielen cudzí jazyk, ale aj ten svoj, na čo mnohí zabúdajú, a okrem toho, prekladanie má obrovské množstvo aspektov od rozdielnej typológie cez spájanie rôznych kultúr až po pragmatiku prekladu...no nič, to by bolo na dlho. Múdrymi slovami Winstona Brembecka, „to know another´s language and not his culture is a very good way to make a fluent fool of yourself“.

Čítať ďalej...

Človeku by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že preklad jedálneho lístku je ľahký, či priam triviálny, a v prípade takej paradajkovej polievky taký aj je, ale to je len začiatok. Keď sa prekladateľ prepracuje cez všetky možné mysticky znejúce spôsoby úpravy jedla, ako gratinovaný, restovaný, pošírovaný a slovné hračky typu „slepičí tváře v páře“ dostane až k prípadom, kedy musí byť prinajmenšom gastroexpert so znalosťou všetkých krajov Slovenska aj Čiech („cmunda po Kaplicku“ ??) s výnimočnou schopnosťou googliť a často aj s veľkou dávkou predstavivosti a kreativity, aby sa nakoniec zmieril s tým, že mnohé jedlá sa doslova stratia v preklade.

Čítať ďalej...

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP