Jedno z mojich nemnohých bezcieľnych surfovaní po internete ma zavialo na blog českého prekladateľa Jana Valentu, kde som v jeho rubrike „Ztraceno v překladu“ narazila na tieto dve krásne maximy právneho prekladu:

 

Čítať ďalej...

Často sa stretávam s názormi typu „bol som rok v Anglicku a idem začať prekladať“ alebo s rôznymi variáciami na tému „to čo vás na tom prekladateľstve učia, keď po anglicky si už vedela predtým?“ Otázky dvíhajúce žlč nejednému prekladateľovi, odpovede na ne by zaplnili (aj zapĺňajú) celé knihy...veľmi stručne, treba vedieť nielen cudzí jazyk, ale aj ten svoj, na čo mnohí zabúdajú, a okrem toho, prekladanie má obrovské množstvo aspektov od rozdielnej typológie cez spájanie rôznych kultúr až po pragmatiku prekladu...no nič, to by bolo na dlho. Múdrymi slovami Winstona Brembecka, „to know another´s language and not his culture is a very good way to make a fluent fool of yourself“.

Čítať ďalej...

Človeku by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že preklad jedálneho lístku je ľahký, či priam triviálny, a v prípade takej paradajkovej polievky taký aj je, ale to je len začiatok. Keď sa prekladateľ prepracuje cez všetky možné mysticky znejúce spôsoby úpravy jedla, ako gratinovaný, restovaný, pošírovaný a slovné hračky typu „slepičí tváře v páře“ dostane až k prípadom, kedy musí byť prinajmenšom gastroexpert so znalosťou všetkých krajov Slovenska aj Čiech („cmunda po Kaplicku“ ??) s výnimočnou schopnosťou googliť a často aj s veľkou dávkou predstavivosti a kreativity, aby sa nakoniec zmieril s tým, že mnohé jedlá sa doslova stratia v preklade.

Čítať ďalej...

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP