Čo ľudia pili? Koľko pili? A prečo? Mark Forsyth putuje v čase a rozpráva príbeh o tom, že alkohol bol súčasťou každej civilizácie… a s ním aj opitosť. A vy si ho teraz môžete prečítať v mojom preklade.
Anotácia pokračuje s tým, že „v niektorých kultúrach bolo pitie spojené s náboženstvom, inde so sexualitou, bolo povinnosťou kráľov, sedliakom poskytovalo úľavu. Alkohol mohol poslúžiť ako obeta predkom, ako šláftrunk na dobrú noc alebo dodať odvahu do boja.
Stručné dejiny opitosti sa začínajú v praveku a privedú nás až do 20. storočia. Kniha odpovedá na všetky otázky o pijatike, ktoré by vám, triezvym či opitým, napadli. Dozviete sa o neolitických šamanoch, ktorí pili, aby mohli komunikovať s duchmi, prezradí vám, ako sa opíjali starí Gréci či Sumeri, aj to, že bary na Divokom západe vôbec nevyzerali tak ako vo filmoch.“
Na tento preklad som sa veľmi tešila, lebo Mark Forsyth napísal aj skvelú knihu o etymológii (The Etymologicon) a preto je to môj obľúbenec. Na jar 2022 vyšiel preklad knihy Stručné dejiny opitosti vo vydavateľstve mamaš, a ak sa chcete úplne odreagovať, zabaviť (lebo Mark Forsyth je vtipný takým tým suchým anglickým spôsobom a ja som sa pri prekladaní poriadne nasmiala), a navyše ešte sa aj niečo dozvedieť, ďalej nehľadajte. Tu máte pekne na kôpke zhrnuté, ako ľudia chlastali napríklad v starovekom Egypte, ako to naozaj vyzeralo na divokom západe (a čo všetko Hollywood trafil správne), či prohibícia fungovala, aký dôležitý bol rum pri budovaní Austrálie, alebo aj ako to vyzeralo v stredovekej krčme a v Londýne počas ginového šialenstva. V knihe je aj niekoľko básní, piesní, či veršovaných statí, okrem iného napríklad aj sumerská pijanská pesnička, a keďže som nakoniec realisticky zhodnotila svoje básnické schopnosti, prebásnenia sa s ľahkosťou ujal Ján Štrasser. Vrelé poďakovanie za skvelú redakčnú spoluprácu patrí opäť dôslednej Alexandre Strelkovej.
„Autor sa skutočne vtipným spôsobom zhostil témy a prekladateľka Ivana Krekáňová výborne zachovala jeho humor (niekedy až čierny). Neraz som nahlas od smiechu vybuchla. Knihu vo vydarenej obálke Františka Hříbala publikovalo vydavateľstvo Mamaš. Verše prebásnil Ján Štrasser.“ píše Ivana Zacharová v recenzii na Sieťovke.
„…dávam standing ovation aj výbornému prekladu Ivany Krekáňovej, naozaj sa s textom vyhrala. (Zvedavosť mi totiž nedala a musela som nakuknúť aj do pôvodného textu, či je tiež taký šťavnatý). A opilskú poéziu prebásnil Ján Štrasser, treba vám viac?“ píše na sociálnych sieťach Monika Bělinová.
