Translatopia – Stránka 5 – Ivana Krekáňová

Majú Eskimáci naozaj sto slov pre sneh?

Tvrdenie, že Eskimáci majú sto slov pre sneh, je jedným z najrozšírenejších populárnych tvrdení, ktoré poznajú takmer všetci, a zároveň ukážkovým nepravdivým mýtom, ktorý bol síce dávno vyvrátený, ale napriek tomu si žije ďalej svojim spokojným životom.

Pomiňme teraz úplne logickú myšlienku, že lexikálne zdroje jazyka jednoducho odrážajú prostredie, v ktorom jeho používatelia žijú, a teda že má slová, ktoré potrebujú, a nemá slová pre veci, ktoré pomenovať nepotrebujú, pretože s nimi neprišli do styku alebo ich nepoznajú (zjednodušene povedané).

Čítať ďalej

12. decembra 2016/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Z jazykových príbehov medzinárodného práva: ako sa z droits de l´homme stali ľudské práva

Názov jedného z najprekladanejších dokumentov na svete, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je vo francúzštine oficiálne Déclaration universelle des droits de l’Homme, hoci francúzske homme znamená muž a nie na človek vo všeobecnosti. Z historických dôvodov sa Francúzi svojho homme nechcú vzdať, a tak toto jedno slovíčko začína pod tlakom snahy o politicky korektné vyjadrovanie meniť svoje lexikálne a sémantické prostredie.

Ak chceme pochopiť, prečo aj v dnešnej dobe agresívnej (a niekedy značne nezmyselnej) politickej korektnosti používajú práve tento výraz a nie niečo iné, čo by lepšie a explicitnejšie vyjadrovalo význam human či ľudský (a v duchu politickej korektnosti zahŕňalo mužov aj ženy), musíme späť do minulosti. Pre Francúzov má totiž spojenie droits de l’homme veľký kultúrny význam už od doby Francúzskej revolúcie.

Celý článok si môžete prečítať tu.

12. decembra 2016/od Ivana Krekáňová

Translatopia

David Bellos: Is that a Fish in Your Ear?

O prekladaní je kníh mnoho a tak ako pri knihách o čomkoľvek aj tu platí, že mnoho ich je priemerných, zopár dobrých, väčšina premieľa stále tú istú históriu vývoja translatologických teórií a potom sa z času na čas nájde nejaká skutočne výnimočná, ktorú stojí za to prečítať aj v prípade, že prekladatelia nie ste. Kniha Davida Bellosa „Is that a Fish in Your Ear?“ je rozhodne ten posledný prípad, a ešte k tomu je to aj ten vzácny klenot, ktorý dokáže aj teoretické veci podať vtipne a zaujímavo (zdravím, Peter Newmark).

Čítať ďalej

19. apríla 2016/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Poznámky na okraj k prekladom detskej literatúry (z pohľadu mamy)

Som si (relatívne) istá, že dôležitosť a úlohu literatúry vo formovaní detského sveta a samozrejme aj jazyka, ktorý ho odzrkadľuje, vôbec nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, i keď niektoré výsledky prekladateľskej práce detských kníh svedčia o tom, že nie každému to je také jasné.

Čítať ďalej

18. marca 2014/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Slovo za slovom: dvadsaťsedem príbehov prekladateľov z čias režimu

V českom vydavateľstve Academia vyšla minulý rok v edícii Paměť fantastická kniha rozhovorov s dvadsiatimi siedmimi prekladateľmi „starej školy“, ktorí zažili redaktorskú a prekladateľskú prácu a vydavateľský svet za režimu i po ňom. Kniha veľmi zaujímavá, a to nie len pre prekladateľov, ale pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma, ako „vtedy“ u nás fungoval literárny svet. Ale napríklad aj to, ako dnes už legendárna česká komparatistika položila základy neskoršej teoretickej translatológie a vychovala celú generáciu filologicky veľmi vzdelaných ľudí.

Čítať ďalej

16. novembra 2013/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Keď perky sú perky – ďalší z hotelových prekladov

Hotelovými prekladmi mám na mysli, s väčšou či menšou mierou hanlivej konotácie, práve tie nešťastné pokusy previesť akýkoľvek text verejne dostupný v hoteli či reštaurácii, ktoré sa prekladom ani pri najlepšej vôli nazývať nedajú.

Čítať ďalej

3. novembra 2013/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Letný Romboid (aj) k téme prekladateľstva

Letné dvojčíslo časopisu Romboid (5-6/2013) sa okrem iného venuje aj témam situácie prekladu a postavenia prekladateľa v spoločnosti. Keďže Romboid je časopis z oblasti literatúry a umenia, pod prekladom má na mysli preklad umelecký (čo samozrejme nie je na škodu, len je potrebné to rozlišovať) a v tomto dvojčísle sa o ňom dočítate mnoho zaujímavého.

Čítať ďalej

3. novembra 2013/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Literárny prekladateľ by mal byť neviditeľný v diele, ale nie v realite

Problém neviditeľnosti prekladateľa v kultúrnom prostredí, ktoré obohacuje, ma zaujímal už dávnejšie, ale kým som o tom nezačala vyhľadávať informácie, netušila som, že problém takmer až anonymity prekladateľov umeleckých diel (svetlých výnimiek je bohužiaľ žalostne málo) nie je charakteristický len pre nás, ale už niekoľko rokov sa ním zaoberajú aj rôzne inštitúcie združujúce prekladateľov aj v Čechách či na európskej úrovni.

Čítať ďalej

13. októbra 2013/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Blurbing a Truthiness – prekladateľské oriešky či nádejné neologizmy?

Hovoriť o tom, že naša doba sa mení a vyvíja stále rýchlejšie a prináša množstvo nových javov, ktoré treba pomenovať, je už niekoľko rokov len opakovaním starej známej pravdy. Neologizmy, perspektívne (tie, čo sa stanú súčasťou slovnej zásoby) aj neperspektívne (tie, ktoré vymiznú), tu boli aj budú a vždy tvorili jednu z prirodzených súčastí jazykového vývinu.

Čítať ďalej

29. augusta 2013/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Dva filmové prekladateľské oriešky

O slovných hrách vo filmoch a s nimi spojených úskaliach by tí, ktorí ich titulkujú, vedeli rozprávať siahodlhé romány.

Titulkovanie má v porovnaní s klasickým prekladom množstvo špecifík. Titulky musia mať určitý obmedzený rozsah (to znamená nemožnosť opisného prekladu mnohých lakún), pretože musia byť vidieť určitý krátky čas, aby si ich divák stihol prečítať a zároveň aby sa stihli zobraziť ďalšie titulky pre pokračovanie dialógu a podobne… Ak by vás téma titulkovania zaujímala, prečítajte si veľmi zaujímavý článok Konec titulků v Čechách od legendy českého titulkovania F. Fuku.

Čítať ďalej

4. júna 2013/od Ivana Krekáňová

Kontakt